Záplata
Dĺžka videa: 10:03
Anotácia: Dielo je videoperformance, ktorá predstavuje cyklus vzťahovej rotácie, kedy rany predošlého vzťahu, teda bolesť jeho ukončenia, chceme „zaplátať“ novým, nepremysleným, len aby sme prežili sklučujúce prázdno, teda jedná sa o dočasné riešenie, ktoré na rúchu stability zanecháva viac a viac rán a záplat, ktoré postupne znemožňujú jeho funkčnosť. Môj zvuk, spolu so špecifickým renderom videa, vytvárajú súlad a snažia sa pretaviť subjektívne reálie jednotlivca pomocou syntézy audia a videa a vtiahnúť tak pozorovateľa do performance. Pred posledným aktom, pri ktorom dochádza k uvedomeniu si svojej mizérie ktorá nemá východisko a vzdanie sa cyklu, zvlečenie rúcha. Zakrytím mojej tváre, som vytvoril niečo čo sa netýka len mňa, predstavujem univerzálnu skúsenosť.
Táto kolekcia vznikla počas karantény, kedy som bol „uväznený“ doma v nepríjemnom prostredí. Toto prostredie mi nedávalo žiadne možnosti sebarealizácie. Kolekcia zobrazuje uviaznutie v nekonečnom cykle rituálov.
Video nevhodné pre slabé povahy. Ide o video koláž reklamy na burger a záznamu z viacerých bitúnkov. Súčasne vidíme sexualizáciu a utrpenie zvierat. Svojím spôsobom satiru konzumu.
MRVENIE, 2025
Dielo je o autorovom subjektívnom zážitku, pri ktorom prežíval pocit zarývajúcich sa mikroplastov do jeho mäsa. Mikroplasty dnes prenikajú do všetkých vrstiev nášho organizmu. Vsugerovaný pocit, no ide v zásade o faktickú realitu. Ovplyvňujú len telo, alebo aj spôsob, akým myslíme, cítime a vnímame realitu?
The work is about the author’s subjective experience, during which he felt the sensation of microplastics embedding themselves into his flesh. Today, microplastics penetrate all layers of our bodies. It’s a suggested feeling, yet essentially a factual reality. Do they affect only the body, or also the way we think, feel, and perceive reality?
Ťah na svoju stranu
Objekt
Zdroje, ktoré sú v našom svete dostupné, sú rozdelené nerovnomerne. Tí, ktorí majú prístup k moci a bohatstvu, dokážu vytvárať pohodlie pre seba, často na úkor iných častí spoločnosti či sveta. Ak by sa zdroje rozdelili spravodlivo, všetky časti tela hviezdice by mohli byť prikryté a každý by mohol mať primeraný podiel na komforte.
Interaktivita zapája diváka priamo do tejto dynamiky, kde si uvedomí, že každé rozhodnutie, ktorým sa snaží dosiahnuť pohodlie, má dôsledky pre iných.
Moje dielo preto slúži ako pripomienka, že riešenie problémov nerovnosti a klimatických výziev si vyžaduje kolektívny prístup a rovnováhu v rozdeľovaní zdrojov. Keď každý ťahá na svoju stranu, zostáva len neustály cyklus nedostatku a diskomfortu.
